Z korporátu priamo „domov“

<Zadajte anotáciu>

Stretnutie sme si dohodli z hodiny na hodinu, aj keď sme ho plánovali už dlhšie. Pri vstupe do jeho kancelárie mi ponúkli kávu a špeciálny koláčik, v ten deň totiž oslavoval svoje 30.narodeniny. Milý úvod odštartoval náš rozhovor, ktorý trval takmer dve hodiny. Bol to práve ten typ rozhovoru, z ktorého čerpáte energiu a inšpiráciu ešte dlho po tom, ako v miestnosti zatvoríte dvere. Tieto konkrétne patrili kancelárii pravdepodobne najmladšieho starostu košickej mestskej časti. Na sídlisku KVP zvíťazil s historicky najvyšším počtom hlasov. Ladislav Lörinc, novozvolený starosta a náš momentálne „neaktívny“ zamestnanec. 

Ako sa ti tu sedí?

V týchto dňoch už celkom dobre, ďakujem. Prvé týždne ale boli dosť hektické. Prebral som úrad a zodpovednosť za 30 ľudí, a zároveň kompetencie, ktoré majú vplyv na 25-tisíc obyvateľov nášho sídliska. Je to dosť náročné, no mám šťastie na veľmi skúsený kolektív pracovníkov okolo seba, ktorí sú tu už dlhé roky a dokážu svoju prácu vykonávať bez ohľadu na to, kto je vo vedení.

Popíš nám svoje začiatky s politikou, kedy si sa rozhodol, že chceš byť starostom?

S politikou som začal, keď som mal asi 20 rokov. Stal som sa poslancom mestskej časti na úrovni miestneho zastupiteľstva. Vedel som však, že ak chcem niečo zmeniť, musí tam byť nielen snaha, ale aj reálna kompetencia, ktorú viem dosiahnuť len tak, že budem kandidovať na starostu. To bol prvý impulz, ktorý ma viedol k tomu, že aj keď mám biznis sféru a Tčko veľmi rád, musím ísť iným smerom. Mám chuť a odhodlanie na Slovensku niečo zmeniť a vždy sa riadim tým, čo je známe: „act local, think global“. Zobral som zodpovednosť na svoje plecia a snažím sa ukázať, že nová generácia môže posúvať vpred nielen sídlisko, ale aj celé Slovensko.

Keďže si vyrastal na sídlisku KVP, asi si počas tých rokov aj vnímal, čo chceš zmeniť alebo zlepšiť. S čím si do volieb išiel?

Taký „light“ motív bola nová generácia ľudí, ktorí chcú kreovať politiku ako takú k lepšiemu. Dnes ju totiž väčšina z nás vníma negatívne a nedôveryhodne. Videl som veci, ktoré stagnujú a tiež potenciál, ktorý je možný u iných obcí alebo šikovných starostov. Ľuďom som vysvetľoval, že je potrebné dať možnosť mladšej generácii, aby ukázala čo dokáže. Stále sa riadim mottom mojej kampane – spoločne posuňme KVP vpred. Záleží mi na tom, aby úrad spolupracoval s obyvateľmi sídliska, a spoločne hľadal riešenia. Aj keď výsledky sa nedostavia hneď, robím všetko pre to, aby ich za mnou časom bolo vidieť.

Na sociálnych sieťach si veľmi aktívny a je vidieť, že pracuješ na maličkostiach, ktoré ľuďom uľahčujú už len napríklad cestu do práce. Aké sú tvoje ďalšie plány v rámci napredovania KVP?

Myslím si, že na začiatku je dôležité ukázať rozdiel v každej sfére. Za 8 rokov, čo som bol poslancom, som vnímal to, čo ľudia hovoria, na čo sa sťažujú, čo ich trápi. Keď mi povedali, že majú pocit, že je okolo ich bloku neporiadok, snažil som sa to napraviť. Informoval som aj ostatných o tom, že aj keď dnes možno práve vaša ulica uprataná nebola, pracujeme na tom, a prídeme aj k vám. Ľudia musia pocítiť, že vám na nich záleží, že vám nie sú ľahostajné ich problémy. Všímam si, že veľmi citlivo vnímajú napríklad to, či majú odhrabaný chodník, či je v zime posypaný alebo či je pokosená tráva. Našim aktivačným pracovníkom preto stále opakujem, že práve oni sú tí najdôležitejší na tomto úrade, lebo vykonávajú prácu, ktorú ľudia vidia a ocenia.

No to je práve ten každodenný život, v rámci ktorého nechceme mať prekážky - ísť v pohode do obchodu, mať bezproblémové prístupy s kočíkom, ihriská pre deti...

Veľakrát si zvykneme povedať, že to tu nefunguje. Je to spôsobené práve tým, že nemáme pokosenú trávu, vynesený kôš, nemáme sa kam ísť s dieťaťom hrať, lebo detské ihriská sú staré a zanedbané. Snažím sa využiť skúsenosti, ktoré som nabral v Tčku – proklientský prístup. Bolo to okamžité a bez nákladov, pretože starať sa je veľmi lacné. Staráme sa, komunikujeme s ľuďmi či už mailom alebo cez sociálne siete hneď, transparentne a najmä ľudsky.

Momentálne si v TSSK „inactive“ zamestnancom. Ako dlho si bol tým aktívnym?

Nastúpil som v apríli 2014 a odišiel v decembri 2018. Začínal som na servis manažmente u Marcela Sekelu ako projektový manažér. Po dvoch rokoch som prešiel na pozíciu tímlídra v rácmi TC divízie.

Čo vnímaš ako to najsilnejšie, čo ti TSSK dalo na to, aby si mohol túto prácu vykonávať?

Tčko mi dalo veľmi veľa, a aj keď to znie ako klišé, nie je. Nastúpil som tam po vysokej škole s nejakými skúsenosťami z projektového manažmentu, jazykmi a veľkou školou pre mňa bolo práve riadenie obrovských projektov. V rámci pozície tímlídra som sa zase naučil people manažment, ako dosiahnuť spoločné výsledky. Dovolím si povedať, že ak by som nerobil v Tčku, len veľmi ťažko by som tu zvládal veci.

Veľakrát zvykneme nadávať, aké to v práci je, ale platí, že „grass is always greener on the other side“ (tráva je zelenšia vždy inde) a vidím to aj teraz. Nezvládol by som to, keby som nebol v Tčku a ja som vďačný za príležitosti, ktoré mi tam boli poskytnuté. Napríklad teraz ako štatutár by som mal veľké obavy zveriť miliónový projekt 26-ročnému človeku. V Tčku sa ma nikto nič nepýtal, povedali: si profesionál, ideš to robiť. A ja som to zvládol. Ako mestský poslanec riešim veľa vecí s Košice IT Valley, ako tu prinášať biznis, rozvíjať firmy a vytvárať prostredie na podnikanie. IT biznisu teda zostávam verný a otvorený.

Aký je to pocit byť doposiaľ najmladším starostom v Košiciach?

Skvelý. Je to pre mňa veľká česť, že ma ľudia zvolili. Šanca dokázať, že to, čo som tvrdil, viem aj realizovať. No už od útleho detstva som bol najmladší vo veciach, ktoré som robil. Pre mňa je to prirodzený vývoj, no možno to znie celkom šialene, že 30-ročný človek vedie 25-tisícové sídlisko.

Čo je pre teba za tých pár týždňov najväčší úspech, nejaká maličkosť, ktorá sa ti podarila. Čo ťa najviac zahrialo pri srdci?

Sú to vo všeobecnosti pozitívne reakcie ľudí, ktorí ma spoznávajú na ulici a už mi niekedy aj taký obyčajný nákup trvá dve a pol hodiny (smiech). A vôbec aj to, keď mi ľudia píšu, keďže pravidelne vydávam denník starostu na Facebooku. Teší ma jednak spätná väzba od ľudí, ale aj to, keď vidím ako malými krokmi dokážem veci meniť.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Vstávam o siedmej, a pred príchodom do práce si dám väčšinou ešte okruh v nejakej časti sídliska, aby som skontroloval, či je pozametané, či je urobená zimná údržba a podobne. Ráno v práci podpisujem, čo je potrebné. Následne mám stretnutia či naplánované porady, aby sme si rozdelili prácu. Z úradu odchádzam okolo piatej – šiestej večer a keď prídem domov, ešte odpisujem ľuďom alebo mám stretnutia.

Baví ťa táto práca? Je to také, ako si si predstavoval?

Je to úplne iné. Ale cítil som sa pripravený, keďže za tie roky poznám fungovanie samosprávy. Keď človek príde do pozície, kde má niečo riadiť a byť štatutárom, má na to úplne iný pohľad. Zrazu mi veci dávajú úplne iný zmysel. Veľmi ma to baví. Najväčším ocenením je pre mňa to, že ako človek, ktorý na tomto sídlisku vyrastal, ho zrazu môžem viesť. Dúfam, že nesklamem.

Žihadielko. Pekná šanca, ako zlepšiť život mamičkám s deťmi. Ako vnímaš kampaň a ako motivuješ ľudí, aby hlasovali?

Išli sme do toho, keďže nás to nič nestojí a máme šancu získať ihrisko v hodnote 87-tisíc eur. Pre porovnanie, za posledné štyri roky sme do detských ihrísk celkovo nedali takúto sumu. Je to obrovská suma, ktorú môžeme získať. Aj v kampani boli jednou z mojich priorít detské ihriská na základe spätnej väzby rodín s deťmi.

Došlo to až do štádia, keď sa vytvorila komunita, a zrazu sme už nesúperili s ostatnými mestskými časťami. V tom momente som sa zapojil už aj ako starosta, oslovil som ostatné mestské časti, primátora mesta ako i predsedu kraja s tým, že na východe takéto ihrisko nemáme a máme reálnu šancu ho vyhrať. Keď budeme súperiť, nič nezískame. Keď sa naopak spojíme pre dobro veci, máme šancu ihrisko získať. Musím naozaj vyzdvihnúť prístup ostatných starostov, že reálne priznali, že nemajú šancu a idú podporiť sídlisko KVP. Je z toho celomestská záležitosť, kde nás podporujú všetky mestské časti či školy. Naša komunita je taká silná, že za nás hlasujú aj v Moldave, či vo Svite.

Rozprávali sme sa o projektovom manažmente. Si projektovým manažérom pre všetky tieto veci?

V Tčku by som to prirovnal skôr k tomu, že ja mám „pod sebou“ viacero projektových manažérov, ktorí majú svoju agendu a sú tí, ktorí to zabezpečujú. Starosta by nemal robiť koncové veci, ale mal by pripraviť systém na to, aby to fungovalo. Nemám problém ísť pozametať ulice, ale celé KVP-čko by som asi nevyzametal.

Akým spôsobom sa s tebou ľudia môžu stretnúť?

Najjednoduchší spôsob je, keď napíšu email, správu na Facebooku alebo mi zavolajú. Aj svojim zamestnancom som povedal, aby mali proklientský prístup. Zrušil som hodiny určené pre verejnosť u starostu. Jednoducho je treba zavolať a objednať sa. Pracujeme aj na hromadných stretnutiach a prvou témou by bola téma prvých 100 dní. Čas odkedy ubehne 100 dní od môjho nástupu, považujem za férové povedať ľuďom, čo sme už spravili a čo máme v pláne. Druhou témou by boli práve detské ihriská, keďže je to aj vzhľadom na Žihadielko dôležité.

Ako vnímajú tvoju novú funkciu tvoji bývalí kolegovia?

Mal som v tíme aj v manažmente veľmi veľkú podporu, pretože boli chvíle, keď som musel politiku a prácu zladiť. Ukázala sa aj vyzretosť nášho manažmentu. Dokázali sme skĺbiť prácu v Tčku, ale aj čas venovaný voľnočasovým aktivitám. Ľudia z Tčka má spoznávajú a som hrdý na to, že mám stále tú „nálepku“ Tčka.

Pozdravujem všetkých kolegov v Tčku, dvere na úrade majú vždy otvorené.

Ďakujeme za rozhovor, držíme palce a prajeme veľa úspechov v dosahovaní stanovených cieľov.