Z gymnazistu v Poprade prezidentom SR

<Zadajte anotáciu>

Odkaz od prezidenta SR Andreja Kisku pre spoločnosť T-Systems Slovakia:
Život je ako sínusoída, nepodliehajme eufórii, ani depresii


Sedemnásteho októbra v Košiciach pred Cassovar Business centrom stálo podozrivo veľa áut a mužov v čiernom. Firmu T-Systems Slovakia (TSSK) svojou návštevou poctil prezident SR Andrej Kiska. Stretol sa tu s manažmentom firmy, bývalým riaditeľom Jozefom Ondášom a zamestnancami TSSK.

Moderátorka stretnutia, vedúca Komunikačného oddelenia Katarína Trnová privítala prezidenta Andreja Kisku na pôde spoločnosti slovami, že by mal do firmy zavítať častejšie. Potlesk, ktorý zožal na začiatku sa totiž len tak v kongresovej miestnosti nepočuje.

Andrej Kiska prítomným objasnil ako sa z gymnazistu z Popradu stane človek prezidentom, rozprával o tom ako veci vidí on a zamýšľal sa nad témami, ktoré mu predostreli zamestnanci T-Systems Slovakia (TSSK). Pán prezident sa vyjadril, že je až prekvapený aké široké portfólio služieb je TSSK schopná poskytovať. Spoločnosť vníma ako "ťahúňa" v oblasti informačných technológií a oceňuje spôsob akým TSSK podporuje celý východoslovenský región. Zaujíma ho aj spolupráca s univerzitami a duálne vzdelávanie.


Začiatky Andreja Kisku "biznismana"


Mnoho ľudí to nevie, Andrej Kiska má vysokoškolské elektrotechnické vzdelanie a podľa všetkého by mal vedieť navrhovať technické súčiastky. Svojmu oboru sa však dlho nevenoval, ako sám hovorí mal by titul inžiniera vrátiť, pretože už len samotná výmena vypínača mu trvá zhruba polhodinku. Zjavne to nebol svet elektrotechniky, v ktorom sa skrýval talent mladého Andreja Kisku. Je to človek, ktorý skúma svoje možnosti a skúša veci nové. V čase nežnej revolúcie mal Andrej 27 rokov, jedno malé dieťa a ďalšie na ceste. Otvorili sa ale hranice a Andrej Kiska si išiel do USA vyskúšať ako v jeho prípade zafunguje americký sen. Po roku a pol sa vrátil domov. Deväť mesiacov bez jedného dňa dovolenky pracoval sto hodín týždenne, čiže od deviatej ráno do jedenástej večer. Cez víkendy od šiestej do jedenástej. Zarábal štyri doláre na hodinu a v sobotu pravidelne telefonoval manželke domov. V jeho prípade Amerika nezafungovala. Po štúdiu pracoval v Poprade ako inžinier, kdežto v Amerike s titulom inžiniera umýval dlážky na „benzínke“ a pripravoval sendviče.

Filozofovanie o živote


Po návrate domov investoval všetky ušetrené peniaze do podnikania, ale podnikanie nevyšlo a bol zase na bode, keď nemal žiadne peniaze a musel sa postarať o rodinu s malými deťmi. Ako sa hovorí, aj zlé veci sú na niečo dobré. Človek sa v ťažkých chvíľach naučí vážiť si maličkosti. Ako pán prezident hovorí: „V živote som si všimol, že ťažké chvíle striedajú tie ľahké. Je to taká sínusoida. Niečo sa vám darí a zrazu, bez toho, aby ste čokoľvek urobili sa vám začne nedariť a padá to na vás z každej strany. A vy ste pritom neurobili nič zlé. Vtedy je človek blízko k tomu, aby upadol do depresie, ale tomu nesmieme podľahnúť. Taktiež nesmieme podľahnúť eufórii ak sa nám extrémne darí.“

Úspech na zelenej lúke


Do ďalšieho podnikania už išiel Andrej Kiska so svojou rodinou a slávil úspech. Začal doslova na „zelenej lúke“ a doteraz tá spoločnosť má úspech a zamestnáva 500 zamestnancov. Po rokoch, keď mal pocit, že sa mu darí, že je úspešný a mohol si dovoliť kúpiť najdrahší mercedes, či malé lietadlo, navrhol, aby sa firma predala. Ako sám hovorí: „Uvedomil som si, že dostávam veľa od života, niekto neurobí nič zlé a celý život sa mu nedarí. Mal som pocit, že musím pomáhať druhým.“

Prečo vznikol "Dobrý Anjel"


Firma sa predala a Andrej Kiska poskytol milión eur na založenie neziskovej organizácie Dobrý anjel. Táto organizácia pomáha rodinám, v ktorých je jeden z rodičov chorý na rakovinu a rodina trpí nedostatkom. Bolo vymenovaných niekoľko prípadov, na ktorých bolo vidieť ako sa ľudia na Slovensku trápia a zápasia so životom. Dobrý anjel rozdal už vyše 40 miliónov eur a vo svojej činnosti pokračuje. Peniaze na chod organizácie sú zabezpečené od sponzorov - podnikateľov, ktorí zmýšľajú charitatívne.

Politika, "áno", či "nie"?


Pán Kiska si vyskúšal rolu podnikateľa, potom filantropa a ako prichádzal v Dobrom Anjelovi do styku s chorými na onkológii, ukazoval sa mu slovenský svet nemocníc, kde na nič nie sú peniaze, kde vládne korupcia a moc eura. Čo sa týka štatistík z oblasti zdravotníctva, niekoľko tisíc ľudí na Slovensku zomiera ZBYTOČNE. Nie sú im včas diagnostikované choroby, alebo je nedostatočná zdravotná starostlivosť.

Vtedy sa pán Kiska pýtal samého seba, či vie urobiť niečo viac. Citoval Gandhiho: „Keď človek chce pomôcť, skôr či neskôr musí vstúpiť do politiky.“ Andrejovi Kiskovi sa do politiky vstúpiť veľmi nechcelo, nemal v tomto smere ani podporu od svojej manželky, rozhodol sa ale pre kandidovanie na funkciu prezidenta. Ako kandidát otvoril presne tie témy, ktoré ho najviac ťažili, a to zdravotníctvo, súdnictvo a školstvo. Sú to jeho tri priority. "Nesmieme dovoliť, by na ústavnom súde sedeli skorumpovaní sudcovia, aby vymáhateľnosť práva bola 11 rokov": povedal.

Ako vzdelávame deti, taká bude naša krajina. Preto tu teraz môžeme mať IT firmy, preto vyrábame Porsche Cayenne na Slovensku. Ale súčasnosť je smutná, málo mladých ľudí chce byť učiteľmi a školstvo by malo byť hlavne o dobrých učiteľoch.



Z radov zamestnancov sa našli ľudia, ktorí sa pýtali otázky na rôzne témy.

Čo si myslíte o konkurencieschopnosti Slovenska a o dani z príjmu?
Je smutné, keď si porovnáme Slovensko a Česko. Česi sú v konkurenciischopnosti na tridsiatomdruhom mieste, zatiaľ čo my na šesťdesiatomštvrtom. Myslím, že daň z príjmu nie je až taký problém, skôr veľa ďalších vecí. Štát nefunguje tak ako by mal. Tak napríklad pracovníci štátnej správy by mali slúžiť ľuďom a ak sú nepríjemní, až agresívni, mali by sme sa proti tomu ohradiť. Daňová správa akokeby hľadala chyby, len aby mohla ľuďom udeliť pokuty. Potom ľudia začínajú voliť extrémistov, pretože chcú ukázať, že vzdorujú tomu ako funguje náš štát. Správna firma, ako je tá vaša si buduje svoje talenty, ale robia to aj ostatné firmy?



Myslíte, že sa tie zmeny dajú stihnúť za jedno funkčné obdobie?
Určite nie. Ak sa na zdravotníctvo 25 rokov kašle ani sa to nedá. Ale hlavne sa človek nesmie vzdávať. Kým to nevzdáme, boj nie je prehraný. Niekto mi povedal, že nie je dôležité či dosiahnete po čom túžite, ale dôležitá je ta cesta. Ja chcem krajine pomôcť.



Ste otcom dospelých detí, máte aj malé dieťa, ste už dedko, aj prezident zároveň. Ako to viete skĺbiť?
Je to ťažké, snažím sa byť s rodinou. Mám veľké deti, ktoré už majú svoj vlastný život. Syn žije v USA a moja dcéra je v Bratislave, kde sa s ňou stretávam. Ako nájsť ten životný balans? Snažím sa, ale viem, že v očiach mojej manželky by bola výčitka. Môj syn má teraz tri mesiace. Na Slovensku sú ale milióny ľudí, ktorí potrebujú dobrú vládu a ja hľadám cestu.



Vzhľadom na to negatívne, čo sa teraz valí na vašu osobu, ako to zvládate, aby to neovplyvňovalo váš súkromný život?
Mama mi zavolala: „Ondrík, čo si to zase spravil?“ A ja jej a otcovi len hovorím, aby to nečítali, je to špinavá politika. Bolí to, ale zvládneme to spolu.

Ako biznisman, ako vnímate byrokraciu na Slovensku?
Keď chceme krajinu zmeniť, jeden človek to nedokáže, ale milión áno. Do politiky potrebujeme nových ľudí, čestných a rozumných. Mali by sme počúvať hlas ľudu. Tak ako si robíme poriadok doma, ako neklameme a nie sme agresívni, tak to musíme zavádzať aj do spoločnosti. Musíme vedieť na neprávosť povedať: „Tak, ale toto teda nie.“ Čo sa týka byrokracie, vyhodili sa neskutočne veľké peniaze na e-government a ja osobne mám pocit, že keď som bol na návšteve v Keni, tak to tam mali lepšie. Samozrejme ani nejdem do porovnávaní s Estónskom.

Ako sa vám darí konštruktívne spolupracovať s pánom premiérom?
Vždy som sa snažil a budem sa snažiť o konštruktívny dialóg. Nie som typ človeka, ktorý si so sebou nesie nenávisť.

„Vy tu všetci sedíte ako úspešní ľudia. Ak máte možnosť vrátiť to našej krásnej krajine, urobte to, aby sme sa tu mali lepšie, aby nám mladí ľudia neutekali preč.“

A ešte na záver pán prezident zopakoval: „Jeden človek Slovensko nezmení, ale milión ľudí áno.“