Marek Valenčák momentálne pôsobí ako Aplikačný manažér vo firme T-Systems Slovakia. Tento článok mal za úlohu posvietiť si na človeka, ktorý z firmy T-Systems odišiel a po čase sa
vrátil späť. U Mareka to nebolo na dlho. Bol preč tri mesiace.
To mi zatiaľ nenapadlo (s úsmevom). Pravda je niekde inde. Práca, ktorú som mal robiť mi bola prezentovaná ináč než akou v skutočnosti bola. Išiel som do IT firmy, kde som mal nastúpiť na pozíciu Service Manažéra, no a v podstate to bolo len podávanie správ manažérovi v Nemecku. V priebehu dvoch mesiacov mi bolo jasné, že tú prácu robiť nechcem, mal som o tejto pozícii úplne iné predstavy.
Na výber som dostal tri pozície. Z nich som si vedel predstaviť prácu na jednej, technicky zameranej. Do hry ale vstúpila ponuka od T-Systems Slovakia. Zakladali sa vtedy nové pozície Aplication manažérov a táto ponuka ma zlákala natoľko, že som sa vrátil. Už predtým som spravoval aplikácie pre zákazníkov, takže som tú prácu poznal. Mám teraz zodpovednosť za „end-to-end“ aplikáciu, takže je to celé na mne. Vlastne som bol v T-Systems Slovakia jedným z prvých Application manažérov. Doteraz je nás vo firme asi sedem.
Začal som od samotného počiatku firmy, v roku 2006. Na IT farme som sa zaúčal tri mesiace a začal som pracovať ako technik. Vtedajší „Welcome Day“ som si naozaj užil, bolo to v košickom podniku Amsterdam a privítal nás vtedajší riaditeľ pán Ondáš. Každému osobne potriasol rukou. Roky 2006 a 2007 boli skvelé, poznali sme sa všetci, zdravili sme sa, chodili sme spolu na akcie. Prvá koncoročná párty sa konala v IC culture city traine, to bolo super. Veľmi rád som mal aj športové akcie, keď sa stretne 100 až 200 ľudí, ktorí sa poznajú. No a kým som mal malé deti, užívali sme si všetky Dni detí a mikulášske balíčky. Teraz nás bude čoskoro 4000 a ešte stále si dovolím povedať, že poznám aspoň jedného človeka z každého oddelenia v T-Systems Slovakia.
Keď vznikali pozície Technical Solution manažérov v Tcome, neskôr Telekome tak ma to zaujalo. Bola to prvá technicko-manažérska pozícia, ktorú som zobral. Predtým boli tieto pozície len v Nemecku. To, že som rozprával po nemecky bola jednoznačne moja výhoda, komunikoval som s jedným nemcom asi tri mesiace čo mi dosť pomohlo, no a zvyšok som sa doučil už v reálnom živote. Na začiatku sme pripravovali testovacie prostredie, produkčné systémy a pracovali sme na aplikáciách, ktoré sa v priebehu času menili. Technical Solution manažérom som bol až do roku 2014, čo bolo dosť dlho. Ako, práca to nebola stále rovnaká, to nemôžem povedať, robili sme s linuxami, solarismi, databázami, middlewarom, výstavbou hardwaru. Ak chceš zákazníkovi ponúknuť nejaké riešenie musíš všetky tieto systémy ovládať. Po deviatich rokoch ale u mňa nastal stav, ktorý si už žiadal zmenu, preto som siahol po pozícii Service manažéra v inej IT firme. Chcel som zažiť aj niečo iné, skúsiť iné prostredie, iných ľudí, proste sa pohnúť z miesta.
Mali tam iné nastavenie výhod. Neboli orientovaní veľmi na človeka. Ako zamestnanec tam musíš tvrdo pracovať a dokázať projektu a projektovému manažérovi, že stojíš za to, aby ti mohol byť zvýšený plat. Sú tam tvrdí na svojich zamestnancov a sociálne benefity neposkytujú. Celkovo by som to povedal tak, že sociálna komunikácia v našej firme je lepšia a ja si to cením.
Keď som nastupoval do novej práce, dostal som na výber z troch notebookov, mohol som si vybrať to, čo mi bude najviac vyhovovať. Úplnou samozrejmosťou je výmena hardwaru po dvoch či troch rokoch. Takže áno, bol som spokojný.
Boli fajn, v podstate ľudia sa v týchto firmách príliš nemenia.
Peniaze sú jedným z dôvodov prečo som odišiel. Ešte pred desiatimi rokmi by som to neriešil, ale predsa len, už mám 38 rokov, dve deti a keď má človek rodinu, musí ju zabezpečiť. Z niečoho musíš splácať hypotéku, to pozná asi každý. Paradoxom ale je, že keď som sa vrátil, mal som menej peňazí než keď som odchádzal. Áno, sú ľudia čo odišli a po čase sa vrátili a zarábajú viac, ale to sú naozaj prípady keď niekto odišiel napríklad do zahraničia, tam sa vyskiloval a bol proijatý ako špecialista, s ktorým napríklad máme dobré skúsenosti a ktorý má ešte aj pridanú hodnotu vďaka svojim vedomostiam a schopnostiam. Takí ľudia sú odídení dva roky, alebo päť rokov. Poznám veľa takých.
Ešte pred piatimi rokmi by nikto neveril, že tu môžeme mať také pozície a takú prácu akú tu máme teraz. Začínali sme so smiešnymi zadaniami a tí ľudia, čo to robili sa za pár rokov stali super odborníkmi. Naozaj sme si vychovali dobrých technikov.
Tým, že som tu od úplného začiatku, mal som tu veľmi dobré sociálne väzby.Potešilo ma, keď si firma spomenula na nás, ktorí sme tu od začiatku. Dostali sme ocenenia, boli sme spolu na predstavení v divadle. Každý rok sa teším na už legendárnu koncoročnú párty YETE. Pre mňa je pracovný život v T-Systems dosť spojený s rodinou. Mám dobré vzťahy s kolegami
Moje deti sú momentálne v puberte (úsmev), začíname so strednou školou. Až mi je tak trochu ľúto, že ich už nedostanem na náš tábor, ktorý sa organizuje, ani na Deň detí. Táto časť života mi chýba.
Možno by som sa nechal viac inšpirovať tým ako riadia ľudí v Nemecku. Zmenil by som našu stratégiu vedenia ľudí.
Bolo mi povedané, že by ma na to bola škoda.
Uvidíme čo mi život prinesie. Túto prácu robím dva roky, čo nie je až tak dlho. Viem si však časom predstaviť zase niečo iné. Vážim si dobré vzťahy, ktoré mám, výborne vychádzam s mojím nemeckým tím lídrom. On na mňa myslí a prináša mi vždy nové výzvy.
Ďakujeme Marekovi za rozhovor. Bola to príjemne strávená hodinka a hlavne, Marek mi pootvoril dvere do svojho sveta, pocítila som aké to bolo pre tých ľudí, ktorí T-Systems Slovakia rozbiehali. Z toho, čo som od Mareka počula mi je jasné aké dôležité sú pre neho medziľudské vzťahy. V súčasnosti sa magentová rodina ešte stále rozrastá, v neďalekej budúcnosti dovŕši hranicu 4000 ľudí. Je to síce veľká rodina, ale väzby tu sú. Všetci si tykáme a rešpektujeme sa. Preto sa aj chápe, že niekto chce odísť, vyskúšať niečo nové na vlastnej koži, ale môže sa zase vrátiť späť. To rodiny robia.
Autor: Kristína ZÁTHURECZKÁ
Foto: Róbert PETRÍK
Doba troch mesiacov pripadá vonkajšiemu pozorovateľovi dosť krátka. Až sa zdá, že si odišiel, zľakol sa a rýchlo sa vrátil. Môže na tom niečo byť?
To mi zatiaľ nenapadlo (s úsmevom). Pravda je niekde inde. Práca, ktorú som mal robiť mi bola prezentovaná ináč než akou v skutočnosti bola. Išiel som do IT firmy, kde som mal nastúpiť na pozíciu Service Manažéra, no a v podstate to bolo len podávanie správ manažérovi v Nemecku. V priebehu dvoch mesiacov mi bolo jasné, že tú prácu robiť nechcem, mal som o tejto pozícii úplne iné predstavy.
Bolo ti ponúknuté nejaké ďalšie miesto?
Na výber som dostal tri pozície. Z nich som si vedel predstaviť prácu na jednej, technicky zameranej. Do hry ale vstúpila ponuka od T-Systems Slovakia. Zakladali sa vtedy nové pozície Aplication manažérov a táto ponuka ma zlákala natoľko, že som sa vrátil. Už predtým som spravoval aplikácie pre zákazníkov, takže som tú prácu poznal. Mám teraz zodpovednosť za „end-to-end“ aplikáciu, takže je to celé na mne. Vlastne som bol v T-Systems Slovakia jedným z prvých Application manažérov. Doteraz je nás vo firme asi sedem.
Ako si začínal?
Začal som od samotného počiatku firmy, v roku 2006. Na IT farme som sa zaúčal tri mesiace a začal som pracovať ako technik. Vtedajší „Welcome Day“ som si naozaj užil, bolo to v košickom podniku Amsterdam a privítal nás vtedajší riaditeľ pán Ondáš. Každému osobne potriasol rukou. Roky 2006 a 2007 boli skvelé, poznali sme sa všetci, zdravili sme sa, chodili sme spolu na akcie. Prvá koncoročná párty sa konala v IC culture city traine, to bolo super. Veľmi rád som mal aj športové akcie, keď sa stretne 100 až 200 ľudí, ktorí sa poznajú. No a kým som mal malé deti, užívali sme si všetky Dni detí a mikulášske balíčky. Teraz nás bude čoskoro 4000 a ešte stále si dovolím povedať, že poznám aspoň jedného človeka z každého oddelenia v T-Systems Slovakia.
Menil si počas rokov pozície v rámci T-Systems?
Keď vznikali pozície Technical Solution manažérov v Tcome, neskôr Telekome tak ma to zaujalo. Bola to prvá technicko-manažérska pozícia, ktorú som zobral. Predtým boli tieto pozície len v Nemecku. To, že som rozprával po nemecky bola jednoznačne moja výhoda, komunikoval som s jedným nemcom asi tri mesiace čo mi dosť pomohlo, no a zvyšok som sa doučil už v reálnom živote. Na začiatku sme pripravovali testovacie prostredie, produkčné systémy a pracovali sme na aplikáciách, ktoré sa v priebehu času menili. Technical Solution manažérom som bol až do roku 2014, čo bolo dosť dlho. Ako, práca to nebola stále rovnaká, to nemôžem povedať, robili sme s linuxami, solarismi, databázami, middlewarom, výstavbou hardwaru. Ak chceš zákazníkovi ponúknuť nejaké riešenie musíš všetky tieto systémy ovládať. Po deviatich rokoch ale u mňa nastal stav, ktorý si už žiadal zmenu, preto som siahol po pozícii Service manažéra v inej IT firme. Chcel som zažiť aj niečo iné, skúsiť iné prostredie, iných ľudí, proste sa pohnúť z miesta.
Ako sa správala tá druhá IT firma k ľuďom, ku svojim zamestnancom?
Mali tam iné nastavenie výhod. Neboli orientovaní veľmi na človeka. Ako zamestnanec tam musíš tvrdo pracovať a dokázať projektu a projektovému manažérovi, že stojíš za to, aby ti mohol byť zvýšený plat. Sú tam tvrdí na svojich zamestnancov a sociálne benefity neposkytujú. Celkovo by som to povedal tak, že sociálna komunikácia v našej firme je lepšia a ja si to cením.
Bol si spokojný s novým pracovným vybavením?
Keď som nastupoval do novej práce, dostal som na výber z troch notebookov, mohol som si vybrať to, čo mi bude najviac vyhovovať. Úplnou samozrejmosťou je výmena hardwaru po dvoch či troch rokoch. Takže áno, bol som spokojný.
Akí tam boli ľudia, kolegovia?
Boli fajn, v podstate ľudia sa v týchto firmách príliš nemenia.
Sú peniaze všetko?
Peniaze sú jedným z dôvodov prečo som odišiel. Ešte pred desiatimi rokmi by som to neriešil, ale predsa len, už mám 38 rokov, dve deti a keď má človek rodinu, musí ju zabezpečiť. Z niečoho musíš splácať hypotéku, to pozná asi každý. Paradoxom ale je, že keď som sa vrátil, mal som menej peňazí než keď som odchádzal. Áno, sú ľudia čo odišli a po čase sa vrátili a zarábajú viac, ale to sú naozaj prípady keď niekto odišiel napríklad do zahraničia, tam sa vyskiloval a bol proijatý ako špecialista, s ktorým napríklad máme dobré skúsenosti a ktorý má ešte aj pridanú hodnotu vďaka svojim vedomostiam a schopnostiam. Takí ľudia sú odídení dva roky, alebo päť rokov. Poznám veľa takých.
Ty si výborný príklad človeka, ktorého by som sa mala opýtať otázku čo sa zmenilo od začiatku firmy, za tých desať rokov, ktoré tu T-Systems Slovakia pôsobí?
Ešte pred piatimi rokmi by nikto neveril, že tu môžeme mať také pozície a takú prácu akú tu máme teraz. Začínali sme so smiešnymi zadaniami a tí ľudia, čo to robili sa za pár rokov stali super odborníkmi. Naozaj sme si vychovali dobrých technikov.
Čím je pre teba T-Systems svojský? Taký Té-Systémovský?
Tým, že som tu od úplného začiatku, mal som tu veľmi dobré sociálne väzby.Potešilo ma, keď si firma spomenula na nás, ktorí sme tu od začiatku. Dostali sme ocenenia, boli sme spolu na predstavení v divadle. Každý rok sa teším na už legendárnu koncoročnú párty YETE. Pre mňa je pracovný život v T-Systems dosť spojený s rodinou. Mám dobré vzťahy s kolegami
Tvoje deti sa tiež hlásia do firmy?
Moje deti sú momentálne v puberte (úsmev), začíname so strednou školou. Až mi je tak trochu ľúto, že ich už nedostanem na náš tábor, ktorý sa organizuje, ani na Deň detí. Táto časť života mi chýba.
Čo by si v T-Systems Slovakia zmenil?
Možno by som sa nechal viac inšpirovať tým ako riadia ľudí v Nemecku. Zmenil by som našu stratégiu vedenia ľudí.
Ty by si sa nechcel stať lídrom?
Bolo mi povedané, že by ma na to bola škoda.
A čo ďalej? Zostaneš, alebo budeš zase skúšať niečo nové?
Uvidíme čo mi život prinesie. Túto prácu robím dva roky, čo nie je až tak dlho. Viem si však časom predstaviť zase niečo iné. Vážim si dobré vzťahy, ktoré mám, výborne vychádzam s mojím nemeckým tím lídrom. On na mňa myslí a prináša mi vždy nové výzvy.
Ďakujeme Marekovi za rozhovor. Bola to príjemne strávená hodinka a hlavne, Marek mi pootvoril dvere do svojho sveta, pocítila som aké to bolo pre tých ľudí, ktorí T-Systems Slovakia rozbiehali. Z toho, čo som od Mareka počula mi je jasné aké dôležité sú pre neho medziľudské vzťahy. V súčasnosti sa magentová rodina ešte stále rozrastá, v neďalekej budúcnosti dovŕši hranicu 4000 ľudí. Je to síce veľká rodina, ale väzby tu sú. Všetci si tykáme a rešpektujeme sa. Preto sa aj chápe, že niekto chce odísť, vyskúšať niečo nové na vlastnej koži, ale môže sa zase vrátiť späť. To rodiny robia.
Autor: Kristína ZÁTHURECZKÁ
Foto: Róbert PETRÍK
