Americká obchodná komora (AmCham) v zastúpení Martinom Mudrákom vymyslela zaujímavý projekt s názvom "Train the trainer". Spojenie vzdelávacieho sveta s tým tvrdým
biznisovým.Pedagógovia z vysokých škôl mali príležitosť zistiť, že ten náš biznisový svet zase až taký drsný nie je. Presvedčil ich o tom Martin Gbúr z T-Systems
Slovakia, z oddelenia Finance Transformation and Digitalization, ktorý viedol workshop o verbálnej a neverbálnej komunikácii.
Vo štrtok poobede, od tretej do šiestej hodiny patrila prednášková miestnosť na prízemí Cassovaru skupinke pozitívne naladených ľudí. Pedagógovia vysokých škôl s rôznym zameraním, a naozaj by ste tu stretli ľudí z verejnej správy, právnikov, psychológov, ekonómov, či dokonca pedagógov z Lekárskej fakulty, všetci čakali čo sa bude diať. Ako sami povedali záujem učiteľov o daný vzdelávací program presahuje kapacitné možnosti. Na školách sa na školenie v mäkkých zručnostiach zabúda. Učitelia sú „nadupaní“ vedomosťami, ale necibria si svoje vystupovanie a celkovo spôsob akým tieto vedomosti predávajú ďalej svojim študentom.
Martin Gbúr z TSSK nebol oslovený náhodne. Už v minulosti spolupracoval na podobných projektoch a s radosťou sa ujal aj tejto príležitosti naučiť niekoho niečo nové. Ako skupinke povedal ani on sám nie je žiaden génius a dobrý lektor vie využiť aj vedomosti skupiny, s ktorou pracuje. Sám sa vzdeláva v koučingu a je školitelom programu Erasmus+ oblasť Mládeže a športu.
Celé tri hodiny sa niesli v odľahčenom duchu a teóriu striedali praktické cvičenia. Mnohí z nás už prešli všemožnými školeniami, bola to výzva čo nové sa dá ešte naučiť. Postupne prítomní prišli na to, že Martin je výborný pri čítaní reči tela. Na základe rôznych postojov, haptiky a gestikulácie prezradil prítomných čo všetko môžu z neverbálnej komunikácie vyčítať. Tak napríklad vedeli ste, že keď vám podáva ruku človek z mesta, priblíži sa ku vám viac než človek z dediny? Mestskí ľudia majú svoju „bublinu intímnej vzdialenosti“ často menšiu než ľudia z vidieka.
Pri prvej aktivite sa dvojice posadili oproti sebe a jeden kreslil toho druhého, pričom ten druhý nemohol pozerať kresličovi na papier a ruky. Týmto cvičením chcel Martin priblížiť situáciu, ktorá pracujúcim v TSSK nie je vzdialená. Keď sú ľudia spolu na konferenčných hovoroch, takzvaných WEBEXoch, väčšinou nevidia, čo robí ich protistrana. Vidia len tvár. Pti tomto cvičení tak pedagógovia zisťovali aké dležité je vidieť celého človeka, ako drží ruky, ako sedí a ktorým smerom je natočený.
Veľa sa toho povedalo aj o jazyku. V podstate je to kód, do ktoré dávame informáciu, ktorú chceme podať ďalej. V TSSK to máme o to ťažšie, že komunikujeme v Angličtine, jazyku, ktorý nie je našou materinskou rečou. Sú aj situácie, kde anglickú prezentáciu vysvetľujeme kolegovi z Nemecka po nemecky, to už kódujeme cez tri kódy. Takže ten, kto informáciu podáva je kóder a ten kto ju prijíma je dekóder. Vedeli ste, že podľa Friedmana von Thuna sa komunikuje v štyroch kanáloch? Každý človek by mal mať v harmónii pomyselné štyri uši: sebavýpovedné, výzvové, vzťahové a vecné. Keď máme príliš silné vzťahové ucho, sústreďujeme sa len na seba a myslíme si: „Pozerajú sa na mňa, asi so mnou nie je niečo v poriadku ...“, pri sebavýpovednom analyzujeme, ale nič neurobíme, pretože vecné ucho je zatvorené a pri výzvovom by sme mali pochopiť kedy prichádza výzva a my máme niečo urobiť.
Ďalej sa preberalo aktívne počúvanie. Jedna osoba rozprávala dve minúty a tá druhá osoba ju nesmela prerušovať, len pritakávať a ukazovať záujem o danú tému.
Aktivita s názvom detský telefón bola svojím spôsobom zábavná. Účastníci „hovoru“sa snažili postupne zapamätať všetko čo im bolo povedané. Z prvotnej informácie toho veľa nezostalo, v podstate len útržky a sem tam si niekto aj niečo vymyslel.
No a nakoniec, pri aktivite dlaň a päsť skúšali účastníci všelijakými neverbálnymi spôsobmi otvoriť uzavretú dlaň jedného z dvojice. Začalo sa to šteklením a v niektorých prípadoch to skĺzavalo až k miernej agresii. Najlepšie ale dopadli humánne prístupy, napríklad objatie, či podanie ruky. Vtedy tá druhá osoba automaticky päsť otvorila.
V závere workshopu sa pedagógovia zhodli, že je ešte stále veľa priestoru na zlepšovanie sa, či už vo verbálnej či neverbálnej komunikácii. Po takmer troch hodninách a zhrnutí workshopu nasledoval veľký potlesk a poďakovanie všetkým za účasť a prístup. Dalšie stretnutie majú pedagógovia o týždeň kedy ich už v inej firme budú školiť o technikách ako zaujať publikum. Zdá sa, že tento školiaci niekoľkotýždenný program od AmCham-u má úspech.
Vysokoškolským učiteľom prajeme všetko dobré a hlavne študentov, ktorí ich snahu byť lepšími pedagógmi ocenia.
Na jedinečnom vzdelávacom programe sa stretli pedagógovia z rôznych vysokých škôl
Vo štrtok poobede, od tretej do šiestej hodiny patrila prednášková miestnosť na prízemí Cassovaru skupinke pozitívne naladených ľudí. Pedagógovia vysokých škôl s rôznym zameraním, a naozaj by ste tu stretli ľudí z verejnej správy, právnikov, psychológov, ekonómov, či dokonca pedagógov z Lekárskej fakulty, všetci čakali čo sa bude diať. Ako sami povedali záujem učiteľov o daný vzdelávací program presahuje kapacitné možnosti. Na školách sa na školenie v mäkkých zručnostiach zabúda. Učitelia sú „nadupaní“ vedomosťami, ale necibria si svoje vystupovanie a celkovo spôsob akým tieto vedomosti predávajú ďalej svojim študentom.
Martin Gbúr z TSSK nebol oslovený náhodne. Už v minulosti spolupracoval na podobných projektoch a s radosťou sa ujal aj tejto príležitosti naučiť niekoho niečo nové. Ako skupinke povedal ani on sám nie je žiaden génius a dobrý lektor vie využiť aj vedomosti skupiny, s ktorou pracuje. Sám sa vzdeláva v koučingu a je školitelom programu Erasmus+ oblasť Mládeže a športu.
Teóriu striedali aktívne a hravé cvičenia
Celé tri hodiny sa niesli v odľahčenom duchu a teóriu striedali praktické cvičenia. Mnohí z nás už prešli všemožnými školeniami, bola to výzva čo nové sa dá ešte naučiť. Postupne prítomní prišli na to, že Martin je výborný pri čítaní reči tela. Na základe rôznych postojov, haptiky a gestikulácie prezradil prítomných čo všetko môžu z neverbálnej komunikácie vyčítať. Tak napríklad vedeli ste, že keď vám podáva ruku človek z mesta, priblíži sa ku vám viac než človek z dediny? Mestskí ľudia majú svoju „bublinu intímnej vzdialenosti“ často menšiu než ľudia z vidieka.
Pri prvej aktivite sa dvojice posadili oproti sebe a jeden kreslil toho druhého, pričom ten druhý nemohol pozerať kresličovi na papier a ruky. Týmto cvičením chcel Martin priblížiť situáciu, ktorá pracujúcim v TSSK nie je vzdialená. Keď sú ľudia spolu na konferenčných hovoroch, takzvaných WEBEXoch, väčšinou nevidia, čo robí ich protistrana. Vidia len tvár. Pti tomto cvičení tak pedagógovia zisťovali aké dležité je vidieť celého človeka, ako drží ruky, ako sedí a ktorým smerom je natočený.
Jazyk ako kód
Veľa sa toho povedalo aj o jazyku. V podstate je to kód, do ktoré dávame informáciu, ktorú chceme podať ďalej. V TSSK to máme o to ťažšie, že komunikujeme v Angličtine, jazyku, ktorý nie je našou materinskou rečou. Sú aj situácie, kde anglickú prezentáciu vysvetľujeme kolegovi z Nemecka po nemecky, to už kódujeme cez tri kódy. Takže ten, kto informáciu podáva je kóder a ten kto ju prijíma je dekóder. Vedeli ste, že podľa Friedmana von Thuna sa komunikuje v štyroch kanáloch? Každý človek by mal mať v harmónii pomyselné štyri uši: sebavýpovedné, výzvové, vzťahové a vecné. Keď máme príliš silné vzťahové ucho, sústreďujeme sa len na seba a myslíme si: „Pozerajú sa na mňa, asi so mnou nie je niečo v poriadku ...“, pri sebavýpovednom analyzujeme, ale nič neurobíme, pretože vecné ucho je zatvorené a pri výzvovom by sme mali pochopiť kedy prichádza výzva a my máme niečo urobiť.
Ďalej sa preberalo aktívne počúvanie. Jedna osoba rozprávala dve minúty a tá druhá osoba ju nesmela prerušovať, len pritakávať a ukazovať záujem o danú tému.
Aktivita s názvom detský telefón bola svojím spôsobom zábavná. Účastníci „hovoru“sa snažili postupne zapamätať všetko čo im bolo povedané. Z prvotnej informácie toho veľa nezostalo, v podstate len útržky a sem tam si niekto aj niečo vymyslel.
No a nakoniec, pri aktivite dlaň a päsť skúšali účastníci všelijakými neverbálnymi spôsobmi otvoriť uzavretú dlaň jedného z dvojice. Začalo sa to šteklením a v niektorých prípadoch to skĺzavalo až k miernej agresii. Najlepšie ale dopadli humánne prístupy, napríklad objatie, či podanie ruky. Vtedy tá druhá osoba automaticky päsť otvorila.
V závere workshopu sa pedagógovia zhodli, že je ešte stále veľa priestoru na zlepšovanie sa, či už vo verbálnej či neverbálnej komunikácii. Po takmer troch hodninách a zhrnutí workshopu nasledoval veľký potlesk a poďakovanie všetkým za účasť a prístup. Dalšie stretnutie majú pedagógovia o týždeň kedy ich už v inej firme budú školiť o technikách ako zaujať publikum. Zdá sa, že tento školiaci niekoľkotýždenný program od AmCham-u má úspech.
Vysokoškolským učiteľom prajeme všetko dobré a hlavne študentov, ktorí ich snahu byť lepšími pedagógmi ocenia.
