Lukáš Sendrei: Agile je potreba efektívne reagovať na rýchlo sa meniaci svet

<Zadajte anotáciu>

Lukáš vo firme začal ako projektový manažér, no po krátkej dobe sa stal agile coachom a konzultantom. Rolu ambasádora prijal nielen, ale aj preto, lebo chce šíriť osvetu o agile a zmenách, ktoré môže priniesť.

Začnime hneď tým, že si priblížime agile...

Tento pojem v sebe zahŕňa viacero oblastí. Prvou je mindset – teda nastavenie mysle, ktoré potrebujeme zmeniť, aby sme následne mohli meniť riadenie tímu, projektov či celej firmy. Agilita zároveň označuje súbor metód, nástrojov či frameworkov, ktoré konkrétne popisujú, ako agilne pristupovať k riadeniu tímu či projektu. Agilita má za cieľ posúvať firmu dopredu. Skracuje tzv. time to market, vie dosiahnuť vyššiu efektivitu, keďže sa venujeme tomu, čo má prioritu, a posúva vpred ľudí, keďže na pravidelnej báze vyhodnocujeme prácu. Vďaka tomu si môžeme uvedomiť, že naozaj každý zamestnanec svojou prácou ovplyvňuje chod firmy a nie je iba nejaké identifikačné číslo.

Je agile len súčasným trendom?

Agile nie je nič nové. Prvýkrát boli princípy a hodnoty spísané v Agile Manifesto pre softvér development v roku 2001. Potreba agile je však dôležitá v dnešnom rýchlo sa meniacom svete, na ktorý potrebujeme efektívne reagovať. Preto sa potrebujú firmy transformovať, ako to je aj u nás v posledných rokoch. Prvé agilné lastovičky tu však v jednotlivých tímoch boli, možno aj bez toho, aby si to uvedomili, už pred asi 10 rokmi.

Spomínal si princípy agile, o čo ide konkrétne v praxi?

Ide o štyri princípy, ktoré menia spôsob práce. Vážim si viac individuality a interakcie medzi ľuďmi než nastavenie procesov a nástrojov vo firme. Sme pretechnizovaná spoločnosť a často zabúdame, že sme ľudia. Agile sa preto nechce sústrediť na skvelé procesy, ale na to, aby sa ľudia vo firme cítili dobre, pretože len motivovaní ľudia budú kreatívni a budú prinášať pridanú hodnotu.

Viac sa zameriavam na fungujúci softvér – servis či produkt, ako na množstvo dokumentácie. Často máme potrebu najprv všetko premyslieť, naplánovať a samotnú aktivitu odložiť na neskôr. Agile sa chce dostať najprv k jednoduchej aktivite, ktorá ukáže, či ideme dobrým smerom.

Dôležitá je aj spolupráca so zákazníkom. Ide o prozákaznícku orientáciu, kedy vnímam zákazníkovu potrebu, ktorú chcem vyriešiť – musím sa teda zamerať na to, čo zákazník potrebuje, pochopiť ho a to v konečnom dôsledku, až bude s produktom spokojný, prinesie aj pridanú hodnotu.

Posledný princíp je reagovať na zmeny a nesledovať slepo plán. Dobrým príkladom je aktuálna pandemická situácia, kedy sme skrátka museli reagovať a prejsť na home office. V praxi sa zas môžeme sťažovať, že zákazník požaduje neustále zmeny a novinky, ale práve dopyt po nových riešeniach je hybnou silou IT.

Kedy si s agile prišiel do kontaktu?

V minulosti som pracoval ako System Engineer pre amerického zákazníka, pole pôsobnosti som mal v Los Angeles. Došlo k zmenám vo firme a začalo sa meniť klasické projektové riadenie na agilné, odvtedy som sa o túto oblasť zaujímal. Keď som sa usadil v Košiciach a nastúpil som k nám do firmy, po krátkej dobe som sa začal interne venovať agile coachingu a rozvíjam sa v ňom dodnes. Napríklad minulý rok som v Amsterdame absolvoval školenie Implementing Scaled Agile Framework for Lean Enterprises (SAFe), ktorý viedol renomovaný tréner Eelco Rustenburg.

Akú má agile budúcnosť?

Celé IT smeruje k agilite. Agilita sama o sebe sa postupne vyvíja a už aj dnes prerastá aj do riadenia portfólia, budgetingu firmy či dosahovania strategických cieľov. Treba však povedať, že agile nie je všeliek, ktorý zachráni procesy. Aj pri klasickom projektovom riadení, aj pri agile, v konečnom dôsledku prídete k očakávanému výstupu. Agilita by však mala byť prítomná pri vývoji produktov či servise, kde sa očakávajú časté zmeny, nové požiadavky a teda je potrebná efektívnejšia reakcia na zmeny. Úplne banálny príklad – pri varení praženice nepotrebujem reagovať na žiadne zmeny, stačí mi klasické projektové riadenie – príprava, varenie, upratovanie.

Máš postup na to, ako sa stať agilným?

Aby bol tím či firma agilná, je potrebná kombinácia viacerých aspektov. Ak robíme agilnú transformáciu so záberom na stovky tímov, potrebujeme najprv pripravený manažment. Musí poznať riziko, do ktorého ide - zabehnuté a fungujúce tímy budú meniť svoj mechanizmus fungovania. Od manažmentu sa zmena dostáva k zamestnancom, ktorí ju musia vnímať nie ako koniec sveta, ale ako čosi pozitívne, prípadne byť aspoň zmene otvorení. Následne sa pripravuje implementačný plán, postupné školenia.

Dôležité je, že agile transformácia nekončí. Keď už budeme fungovať agilne, stále sa máme čo učiť a posúvať hranice vyhodnocovaním a feedbackom. Ak si niekto povie, že je na 100 % agilný, tak určite nie je, pretože agilita nie je fáza či méta. V praxi to vidieť pri šprintoch*, kde tím rozoberá, čo ako urobil, čo bolo dobré a čo zlé, získa aj spätnú väzbu od zákazníka, s ktorou pracuje, a aplikuje to, čo sa dozvedel, do svojho fungovania.

Čo sa ti páči na tvojej práci?

To, že som súčasťou veľkej transformácie, ktorá sa deje a ktorú som pomáhal aj formovať. Musím priznať, že mám aj skvelých kolegov, s ktorými si rozumiem profesionálne aj súkromne. Tým, že je Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia veľká firma, má veľa zaujímavých príležitostí aj množstvo ľudí, ktorí vás vedia posunúť v kariérnom aj osobnostnom raste.

*šprint v agile – krátky časový úsek, 1 až 4 týždne, pozostáva z plánovania, výkonu, retrospektívy a hodnotenia